Vzala som si svoju prvú lásku. Túžim zažiť sex ešte s niekým iným

V dnešnej dobe je to skoro neuveriteľné - aspoň podľa reakcií ľudí, ktorí žasnú nad tým, že som si vzala za muža svoju prvú lásku. Mne to však pripadalo ako najprirodzenejšia vec na svete.


Lenže sme spolu pätnásť rokov - a zatiaľ čo iné ženy v mojom veku ešte len spoznávajú životného partnera, ja už si pripadám, že slávime pomaly zlatú svadbu. A čím ďalej, tým viac túžim spoznať aj niekoho iného - v posteli.

Viem

Že by som si za to asi mala nafackovat, upokojiť sa a byť vďačná za to, čo mám. Komu sa dnes podarí stretnúť toho pravého hneď na prvýkrát? Lenže: Kde je povedané, že práve to je stopercentné výhra? Čo keď je nakoniec pre život lepšie, keď človek spozná niekoľko rôznych partnerov, aby si ujasnil priority a vedel, čo chce a čo nechce? Vrátane sexuálnej oblasti.

Manžel je môj spolužiak zo strednej školy. Hneď v prvom ročníku na gymnáziu sme si padli do oka a začali spolu chodiť. Ani jeden z nás tomu asi zo začiatku neprikladal taký osudový význam. Lenže pre oboch to bol prvý vzťah, spolu sme sa prvýkrát milovali a zažili aj veľa iných "prvýkrát". To nás k sebe pevne pripútalo a jeden bez druhého už sme si nevedeli budúcnosť predstaviť.

Trochu ťažšie obdobie nastalo po maturite. Obaja sme sa dostali na vysokú školu, ale každý do iného mesta. Dnes spätne trochu nechápem, že sme to zvládli. Vídali sme sa cez víkendy, keď sme obaja poctivo jazdili do svojho rodiska a alebo sa navzájom navštevovali. Keď to nešlo, nevideli sme sa napríklad mesiac. Mobily vtedy ešte len začínali, my ich najskôr nemali, a tak sme často pár dní ani netušili, čo druhý robí.

Nikdy som ho nepodviedla

Nikdy som sa Aleša nespýtala, či mi bol neverný, či na koľajniciach nežil tak ako mnoho študentov, ktorí si chcú dosýta užiť veľkomestských radovánok. Verila som mu a nechcela som o svoje presvedčenie prísť, dostať dôvod k pochybnostiam. Navyše som súdila podľa seba. Ja som bola Alešovi vždy verná a ani raz počas štúdií som nemala pocit, že mi niečo uniká.

A tak sme sa po škole zobrali. Našli sme si najskôr spoločný podnájom, a keď sa ustálil aj pracovný život, rozhodli sme sa pre vlastné bývanie. Obaja sme sa zhodli, že nie je kam ponáhľať as deťmi počkáme, až budeme poriadne zázemie. Hoci na nás rodina z oboch strán tlačila, na čo ešte čakáme, za seba môžem povedať, že posledných niekoľko rokov bolo v našom vzťahu asi najkrajších.

Mali sme čas len pre seba, a aj keď šetríme na budúcnosť, neklamali sme ani seba. Pozreli sme sa do sveta, vybavili si pekne byt. Mala som pocit, že mi naozaj nič nechýba a nemôžem byť šťastnejší. Až som si skoro ani nevšimla, že zrazu najskôr Aleš a vzápätí po ňom aj ja oslavujeme tridsiatku.

Vek je síce len číslo, ale zrazu ako by sa niečo zmenilo. Lenže inak, ako by som čakala. Kým Aleš začal čoraz viac hovoriť o deťoch, mne sa zrazu honí hlavou myšlienky typu: Je ti tridsať a pätnásť rokov si s jedným chlapom. Až mu porodíš deti, budeš s ním spojené už navždy.

Nebude mi tá skúsenosť chýbať?

Nie, že by som s Alešom byť nechcela! Avšak predstava, že treba ďalších 50 rokov strávim len s ním, bez toho aby som spoznala čokoľvek iné, ma zrazu nie snáď desí, ale vyvoláva vo mne predstavu stereotypu a nudy. Ako keby mi malo niečo dôležitého uniknúť, nejaká podstatná skúsenosť.

Znie to hrozne, viem. Napriek tomu teraz nejako nedokážem myslieť na nič iné. Sex s Alešom sa mi vždy páčil, lenže zrazu túžim spoznať, aké by to bolo s niekým iným. Nechcem iného životného partnera, len by som sa chcela s niekým iným milovať, zistiť, v čom je to iné, napríklad aj preniesť niečo nové do našej spálne.

Sama seba presviedčam

Že by išlo o jednorazovú aféru, ktorá by nezanechala žiadne následky, ja by som si ju uchovala ako svoje malé tajomstvo a žili by sme šťastne ako doteraz. Neviem si totiž predstaviť, že by som niečo také urobila vo chvíli, keď už by som mala dieťa alebo deti. A pretože Aleš tohle téma považuje za prioritu a ja mu chcem vyhovieť, mám asi posledná možnosť sa rozhodnúť, či sa do niečoho takého pustím.

Navyše mi čím ďalej viac hlodá hlavou myšlienka, na čo myslí môj manžel. Čo keď sa mu honí hlavou niečo podobné a na rozdiel odo mňa hľadá riešenie v deťoch, aby ho podobné nápady prešli? A čo keď to nepomôže a on jedného dňa zistí, že si vlastne nič neužil, a bude sa chcieť porozhliadnuť aj inde? Zvládol by to diskrétne a bez následkov? Som z toho všetkého

Vzala som si svoju prvú lásku. Túžim zažiť sex ešte s niekým iným


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky