Syn urobil prúser, teraz nás nenávidia celá dedina

Ľudia z veľkých miest toto asi nepochopí, ale ak si tento príbeh prečíta niekto, kto býva v malej dedine o pár obyvateľoch, možno bude vedieť, o čom hovorím. Aj dnes niekde pretrváva stav, keď si susedia vidia navzájom až do taniera.


Celá ves drží za jeden povraz

Ale vo chvíli, keď niektorá z "ovečiek" vybočí zo stáda, stane sa z nej vyvrheľ a terč všeobecné nenávisť. Presne to teraz kvôli nášmu synovi zažívam aj ja a moja rodina. Náš Adam bol už odmalička veľmi zvedavé a živé dieťa. Začal veľmi skoro chodiť, alebo skôr pomaly rovno behať, a od tej chvíle sme mali plné ruky práce, aby sme ho ustrážili. A rovnako sa nám to nie vždy podarilo. Ako by mal nejaký "dar" priťahovať k sebe najrôznejšie katastrofy a úrazy. Než išiel do prvej triedy, stihli sme už obarenia, otras mozgu, porezanú ruku a nespočet hrčí a modřenin. Mal potrebu stále niečo preskúmavať, takže zvyčajne buď niekam spadol, do niečoho vrazil alebo na seba rovno niečo prevrhol.

Zároveň bol ale dosť bystrý, zaujímalo ho všetko možné, stále chcel niečo majstrovať a vyrábať. A tak sme jeho energiu usmerňovali rôznymi krúžkami. Vyskúšal si všetky možné športy, ale oveľa viac ho rovnako bavilo niečo vyrábať. A tak s manželom tvorili modely lietadiel a vlakov z papierov, neskôr aj zo zložitejších materiálov. Ako ale rástol, samozrejme ho oveľa viac začali zaujímať kamaráti a modelaření s otcom šlo na vedľajšiu koľaj. Namiesto toho radšej s chlapcami z dediny lietali vonku a čo všetko pritom vyvádzali, sme koľkokrát radšej ani nechceli vedieť. Ale v našej dvousethlavé obci, kde pozná každý každého, mali ľudia túto partiu puberťákov radi a mali pre ich vylomeniny pochopenie.

Boli sme asi veľmi tolerantná

"Veď sú to mladí chalani, tí musia objavovať svet, len ich nechajte," hovorievali dobrácky susedia, keď som lamentovala, čo zas vyviedli. Bola som na jednu stranu rada, že sú tak zhovievaví, na druhú mi ale pripadalo, že potom deti nebudú mať žiadne mantinely. Keď Adam v rozmedzí mesiaca rozbil okno a plot, rozhodla som sa zakročiť a byť trochu prísnejšie. Lenže so synom, ktorému tiahlo na šestnásť, v tú dobu začalo byť naozaj ťažké obstaranie. Metala s ním ťažká puberta a už z princípu odporoval všetkým a všetkému a robil schválne presne opak toho, o čo ho niekto žiadal. Takže čím viac sme prosili, aby sa trochu upokojil, tým viac vyvádzal.

Skúšal cigarety, alkohol a dokonca aj marihuanu

A dokonca sa s tým ani nijako netajil. "Buďte radi, že chodím do školy a dobre sa učím. Čo viac by ste chceli? "Odsekával, keď sme pred ním mávali nájdeným jointom. V tom mal pravdu - napriek svojim excesom školu neflákali, respektíve učenie mu išlo samo, a tak sa nemusel ani nijako snažiť. Ale ako sa vraví, tak dlho sa chodí s džbánom po vodu ... Adam už pár mesiacov chodil s jednou dievčinou, a keď sa konečne urobilo trochu pekne, pozval ju, ako neskôr popisoval, na "romantický večer" do stodoly plné sena. Vyhrabali si tam nejaké hniezdo alebo čo, muchlovali sa - no a taky popíjali a fajčili trávu. Bohužiaľ je to natoľko zmohlo, že v sene zaspali.

Rande skončilo požiarom

Od nedokouřeného jointa začalo horieť seno. Našťastie sa Adam i jeho slečna včas zobudili, kedy ich začal dusiť dym. Ale s rýchlo sa rozrastajúcom ohňom už nič nezmohli. Jednak boli trochu mimo, jednak sa v suchom sene šíril neuveriteľne rýchlo. Stačili tak tak vyliezť a potom už len prizerali. Bohužiaľ boli v takom alkoholovom-Marihuanové opojenie, že im celá vec prišla vlastne k smiechu a vôbec im nenapadlo zavolať hasičov. Takže im nedošlo, že hneď vedľa stodoly stojí rodinný dom. A plamene na neho čoskoro preskočili.

Našťastie si toho medzitým všimli ľudia bývajúci oproti, ktorí zavolali hasičov a Zburcovali obyvateľov postihnutého domu, ktorému už planula strecha. Rodina s malým dieťaťom a psom si stihla zbaliť pár vecí a potom len bezmocne stáli na ulici a nemohli robiť vôbec nič.

Hasiči prišli celkom rýchlo a vďaka tomu dom nezhorel celý. Našťastie ani statika nebola toľko poškodená, a tak sa nemuselo búrať. Avšak zo strechy ostali len obhorené trámy a celé horné poschodie je zničené. Adama nám priviedli domov policajti, pre jeho dievča, ktorá nie je z našej dediny, si prišli rodičia. Vyšetrovanie ešte nie je zďaleka u konca. Nám syn všetko vyklopil druhý deň, keď vytriezvel a bol schopný to nejako rozumne popísať. Zdesene sme s manželom počúvali. Najviac nás šokovalo to, že on ako by si ani príliš neuvedomoval, čo vykonal!

Ľudia nás začali nenávidieť

Zato si to moc dobre uvedomuje celá dedina. A dáva nám to veľmi najavo. Ľudia nás zo dňa na deň prestali zdraviť - ma aj manžela. Pozerajú sa na nás ako na vrahov. Keď idem autobusom do práce, nikto si ku mne nepřisedne. V obchode mi predavačka hádže veci na pult ako psovi, ľudia za mnou si šepkajú. Manžel prestal chodiť do miestnej krčmy, pretože sedel pri stole sám, jeho doterajšie kamaráti si demonštratívne odsedli.

Osobne sme Adama dotiahli k tej rodine, aby sa im ospravedlnil. Ponúkli sme im pomoc pri opravách, ale striktne odmietli. Namiesto toho na nás kričali, ako si vôbec môžeme dovoliť im prísť na oči. Ja chápem, že to, čo Adam vykonal, je naozaj prúser, a strašne ma mrzí, že sa to stalo.

Ale čože teraz budeme vo vlastnom domove vydedencami? My s manželom sme neurobili nič. Áno, máme za syna zodpovednosť a zrejme sme urobili niekde chybu, keď urobil takú veci, ale ktorý rodič je bezchybný? A napriek tomu sa k nám správajú, ako by sme my dvaja ten dom sami zapálili!

Som z toho zúfalá. Neviem, či sa situácia niekedy zlepší, či sa emócie časom upokojí, a alebo už navždy zostaneme terčom nenávisti - nielen tej zasiahnuté rodiny, ale aj všetkých ostatných, ktorých sa to pritom vôbec netýka. Syn bude maturovať až za dva roky, do tej doby ho budú mať všetci denne na očiach. Začínam premýšľať, či by sme sa nemali odsťahovať, pretože žiť v tejto atmosfére je strašné. Lenže zároveň ma poburuje, že by som mala opustiť svoj domov, ktorý mám rada a kde chcem zostarnúť. Syn sa raz určite odsťahuje, ale prečo by sme mali aj my?

Syn urobil prúser, teraz nás nenávidia celá dedina


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky